ČLÁNKY 2020

Chcem sa podeliť s vami o modlitbu dieťaťa. Ak mám byť úprimná, máme sa čo učiť...., keby sme všetci tak videli Boha a tak mu rozumeli ako toto malé dieťa. Posúďte sami:

"Kto sa povyšuje, bude ponížený", ale buďme si vedomí, i toho, že:

Dnes dopoludnia ma prekvapilo klopanie na dvere. Otvorím a......

Zamýšľam sa nad pojmami a nad tým, aký je rozdiel vo vnímaní a hlavne vlastnej interpretácii pojmov, podľa svojich potrieb a na vlastnú obhajobu nesprávnych chcení, či konaní, aj keď sudca nie je.

Ľudia často odsudzujú a posudzujú rovnaké "stádovité" chovanie. Chcú byť iní. Chcú sa odlišovať. Ale za akú cenu? Aký je dôvod?

Veľa ľudí sa rado ľutuje a hrá sa na obeť okolností. Akoby sme utekali pred vlastnou zodpovednosťou za naše chovanie i rozhodovania.

Fcb mi oznámil, že pred rokom som zdieľala statu s textom:

Kedysi dávno, keď som bola malá, sme v tento deň - predvečer prvého mája chodili s lampiónmi v sprievode. Keď som povyrástla, žialila som za tým a tak som hľadala nové dobrodružstvo a ním bolo pálenie vatier. Malo to svoje čaro :-). Bol to bezstarostný čas hier a radosti a spontánnosti, spolupatričnosti. Nevytratilo sa to náhodou niekam?

Tento text nie je môj článok. Je to opäť doslovný prepis rozhovoru s mojim malým (veľkým) priateľom. Rozprával sám, súvisle, bez mojich otázok, či vstupov a celý záznam, bez akéhokoľvek vynechania nám ponúkam na poučenie, obdiv, inšpiráciu, prežitie, či na čokoľvek, čo to v nás vyvolá.

Dnes som mala možnosť viesť rozhovor s výnimočným deväťročným dieťaťom, no neviem, či sa on dá nazvať dieťaťom. Skrýva v sebe viac múdrosti ako mudrci sveta. Keby ste ho mali možnosť vidieť, sála z neho pokoj, pokora a čistota, nie je to dieťa premúdrelé, ktoré chce získať pozornosť a byť zaujímavé. Je to čistá pokora. A vzbudí vo vás úctu...