Sloboda a zrelosť.....

Zamýšľam sa nad pojmami a nad tým, aký je rozdiel vo vnímaní a hlavne vlastnej interpretácii pojmov, podľa svojich potrieb a na vlastnú obhajobu nesprávnych chcení, či konaní, aj keď sudca nie je.

Sloboda, či neviazanosť a teda zviazanosť? 

Nezrelosť, či nezodpovednosť?

Byť nezrelý a chovať sa nezrelo sú dve rozdielne veci. 

Mnohí ľudia žijú i chcú žiť "neviazane" (bez zodpovednosti) a chcú to nazývať SLOBODA. Lenže takto vnímaná sloboda a skutočná Sloboda je rozdiel.

Pravá sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou - voči najvyššej sile (ja to nazývam Boh, vy si to nazvite pokojne inak), voči sebe i voči druhým ľuďom. Skutočná sloboda sama berie ohľad na všetky okolnosti, všetkých okolo a na následky svojich činov i rozhodnutí. Sloboda  nie je neviazanosť. 

Ak si do dôsledkov uvedomíme často vlastné bezbrehé chcenie, stávame sa jeho otrokom a sme ním zviazaný, strácame slobodu pre vlastné obmedzenie v chcení, či už správnom, alebo nesprávnom, to nám život ukáže v účinku spätného pôsobenia. Ak sme vnímaví, necháme sa poučiť, ak nie, poučujeme sa celý život, ba možno i viac, celé životy. Neviazané chcenie je viazaním a otroctvom (väzením), žiadnou slobodou, ako si to mnohí mýlime.

Občas sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú zrelí, ale sú zviazaní reťazami samozvanej slobody. Navonok takéto názory a žitie vyzerá "pravdivo a správne", ale rozdiel je v tom, že ich chcenie nevychádza z ducha a čistého citu, ale s ega a vypočítavého, či sčítaného  rozumu. Takýto ľudia chcú žiť tak, ako chcú, so svojimi vlastnými chceniami a presvedčeniami a nechcú sa spovedať nikomu, ani byť podriadení nikomu, ani byť zodpovední voči nikomu a ničomu, aj keď, vo vnútri cítia...... a vedia...... (to je ešte ten lepší prípad).

Preto tí ľudia, ktorí nesú ešte v sebe živého ducha cítia a vedia ak konajú nesprávne a nekonajú v súzvuku so svojou dušou, ale so svojou hlavu. Títo ľudia potom na vlastnú obhajobu sa tvária, že síce konajú nesprávne, konajú nezrelo, ale, oni nevedia ako majú inak konať. 

Tváriť sa a obhajovať sa slovami "som nezrelý" od zrelého vyznieva divne a pokrytecky. Takýto človek týmito slovami v podstate prezrádza svoju vlastnú zrelosť, lebo len zrelý, dokáže priznať nezrelosť. Nezrelý sa naopak bude biť do pŕs, aký je veľký a zrelý. 

Dotyčný je zrelý, lebo vie, čo by mal i má robiť. Ale je to jeho vedomé rozhodnutie chovať sa nezrelo a "tváriť sa" i konať ako nepoučený a nepoučiteľný. Prečo? Pre svoje vlastné chcenie, samozvanú slobodu, slobodné rozhodnutie a hlavne je to jednoduchšie a pohodlnejšie, ako mať nejaké "výčitky" voči niekomu a niečomu, či počúvať obťažujúci hlas svedomia ("boží" hlas v nás).

Boh je ale prísne spravodlivý. Nehodnotí podľa našich rečí a úsudkov. Hodnotí nás podľa konaní a úmyslov. 

Preto dávajme pozor, na naše konania. Je doba zrýchlená a vracia sa rýchlejšie ako vôbec spozorujeme a sme schopní si priznať. svoje chybné kroky. 

Práve pre tú rýchlosť dneška nám  všetky nečisté i čisté úmysly ako aj všetky nesprávne i správne konania čoskoro prinesú "úrodu" - prežitie následkov vlastných rozhodnutí i konaní. Žatva, zasiateho. 

Želám nám teda, nech sme slobodní, so zodpovednosťou a máme z takého konania radosť a necítime sa ním zviazaní ani poviazaní - nech žijeme v obyčajnom radostnom chcení, v súzvuku so svojou dušou.

Nech je nám zhora svetlo nápomocné v takomto žití.....

S Láskou Tatiana