Čistota, cudnosť

Dnes dopoludnia ma prekvapilo klopanie na dvere. Otvorím a......

Prekvapenie.

Usmiata tvár s veľkou kyticou a slovami, "dnes máš sviatok, dnes je sviatok čistoty ... ďakujem za Teba a za všetko čo robíš..."

Táto osoba i tá kytica bola inšpiráciou k tomu aby som sa zamyslela nad tým dnešným sviatkom čistoty, ktorého symbolom je ľalia.

Pozrime sa vôkol seba na mužov i ženy. Povieme slovo čistota a ihneď sa takmer všetkým vybaví buď niečo nezašpinené, ale ihneď si to každý človek spája s telesnou čistotou, zdržiavaním a nejakým potláčaním ....

Čo z toho, ak by bol človek telesne zdržanlivý ale vo vnútri pyšný, sebecký, egoistický. Čistota má ísť ruka v ruke s čistým vnútrom človeka.

Zamýšľala som sa aj nad opakom čistoty a našla som texty týkajúce sa démonov. Dočítala som sa že existuje Asmodeus - démon žiadostivosti, sexuálnej vyžívačnosti, posadnutosti, zvodu a ž je hlavný rozbíjač pravých vzťahov a nedovolí aby sa hmotne telesne naplnili. Je to démon pomsty. A dokáže na seba nabrať veľa podôb a má veľa spôsobov ovládania. Bolo to zaujímavé čítanie, ale poďme späť k tej čistote.

Poznáme ešte iný pojem a to je pojem cudnosť. Cudná žena, cudný človek. Dnes by mnoho ľudí dalo cudnej žene prívlastok ČUDNÁ. Dnes sa to "nenosí", je "íná" doba. Ak si cudný, tak si čudný. Ja sama sa s tým občas potýkam, ale Tí okolo mňa si ma vypočuli, aj keď sa čudujú a možno nechápu *😊 ale rešpektujú...

Poďme sa teda pozrieť bližšie na tie pojmy.

Cudnosť, neznamená len zachovanie telesnej čistoty. Čistota telesná ide ruka v ruke s čistotou duchovnou ako som už spomínala.

Cudnosť je pozemský pojem re čistotu, ktorá vychádza a je v božskom, kde čistota je súčasť Boha, je to jeho samozrejmosť. Úlohou človeka je snažiť sa spieť k tejto dokonalej čistote prostredníctvom pestovania čistoty vnútornej v hmote a tou je cudnosť.

Každý človek, ktorý chce svoju zmenu, chce byť lepším, zrieť, by mal mať na pamäti a dostať do seba tento živý zákon Boha a chovať sa podľa jeho vzoru - cudne - uviesť cudnosť, čistotu do svojho života, ako živú skutočnosť a Pravdu. Žiť tak.

Ale pre nás je jednoduchšie sa tým nezaoberať, vysmiať sa tomu i človeku, ktorý chce kráčať v dnešnej dobe, v dnešnom svete cudne. Chová sa čudne. Dnes je normálne , to nenormálne, ba až zvrátené.

Mne aj to zvrátené pripadá normálne, lebo prijímam tento svet so všetkými normálnosťami i nenormálnosťami a snažím sa to chápať, ale.... poďme k tomu božiemu...., čo ten Boh od nás asi chce...

Človek by mal žiariť čistotou, počuť jej hlas zvnútra, ale pre nás je jednoduchšie sa klamať a počúvať hlas zvonka, ktorý láka, ponúka - je jednoduchšie počúvať šeptača s chtíčmi a lákadlami. Je jednoduchšie sa klamať. Je jednoduchšie tvoriť si vlastné priania, žiadosti a tváriť sa, že to chce Boh. Je jednoduchšie predstierať, pod tlakom rozumu vytvárať okolnosti, ktoré sami chceme zo sebeckej žiadostivosti a tváriť sa, že vznikli samé, že to chcel Boh (lebo mi to tak chceme nie cítime, CHCEME - a to je rozdiel). Aby sme seba udržali v nečinnosti, pasivite, v nepohyblivosti, nerozhodnosti, v pohodlnosti a žiadostivosti, zachádzame tak ďaleko, že presviedčame samy seba i všetkých tých okolo, že je to osud, že Boh to tak chcel, že je to jeho cesta, že je to karma, alebo sme obeť okolností, vymyslíme všetko, len aby sme nepriznali vlastné chyby, vlastné nesprávne rozhodnutia, len aby sme si obhájili, či ospravedlnili "to" nie správne, "to" nie od Boha, "to" sebecké a žiadostivé, "to" nie čisté, "to" nie božie.

Zabúdame že tie okolnosti sme vytvorili samy, oni neboli a ani nie sú a my konáme tak len preto, aby sme si plnili vlastné chtivé priania.

V človeku sú dva hlasy - sebecký s vlastnými chúťkami a chtivosťou plynúci z pokušenia z nízkosti a z ega a hlas čistého chcenia a čistoty vychádzajúci z božského a v spojení v hmote vychádzajúci z nášho ducha.

Človek to nechce priznať , neprizná to a nechá sa hnať až do zbláznenia za svojimi chúťkami. Ide doslova o posadnutosť - ak máme myšlienku, ktorá nám nedá spávať, hovoríme o posadnutosti myšlienkou. A tej sa treba zbaviť. Tú netreba rozvíjať, väčšinou produkt mysle bez impulzu zvnútra z ducha prináša skazu. Ak nemôžeme spať pre vlastný cit, cítenie vtedy by sme mali konať a rozvíjať vlastné cítenie, poznať a ísť za tým. To prináša prosperitu a rast.

Žiadostivé priane vypadá nevinne, klamlivé zdanie neškodnosti a akože čistoty. Nevinné akoby vlastné prianie, ale je to myšlienka zvonku, ktorú preberáme za vlastnú a neskôr sa za ňu bijeme, že je naša a pochádza z našeho vnútra. A keď už človek nevie, čo by si naozaj nahovoril, či ako by si to ospravedlnil, aby sa cítil dobre a presvedčil sa, že koná dobre, nazve to osudom, ba dokonca až božím chcením, "Boh ma vedie". Nazveme to tým, že sme sa vpravili do božej vôle, hoc na začiatku sme cítili i vedeli o čo ide, a po celý ten čas ide len o sebecké uspokojovanie vlastnej žiadostivosti. Al my budeme tvrdiť, že je to osud, ktorému sa podriaďujeme.

Cudnosť je prirodzená, je láskavá, je pravdivá, nesie v sebe "nádych" božského.

Jedno je ale isté, že v božskom je čistota spojená s Láskou a nemožno ju oddeliť. Kde je Láska, tam je čistota, kde je čistota, tam je Láska. Skutočnú Lásku na zemi človek pokrivil, znetvoril, zmenilo sa jej vnímanie i prežívanie. Ale aby to tu na zemi tak bolo, musíme zmeniť spôsob vnímania Lásky, musíme porozumieť , pochopiť čo to Láska je. Musíme ju dokázať žiť a prežívať, nechať ju sebou prúdiť od korienka vlasov až po končeky prstov, a až potom môžeme pracovať ešte aj s čistotou.

Človek tu na zemi by sa nemal opovážiť oddeliť tieto dve cnosti lásku a čistotu. Bez zmeny cítenia a prežívania Lásky sa nemôže zmeniť ani vnímanie a prežívanie čistoty.

V nasledujúcej vete z múdrej knihy je ukrytý návod na šťastný život, kľúč na otvorenie dverí našeho domova - domova vo svetlých výšinách: kľúč od brány raja 😊, alebo kľúč na vyslobodenie z temného väzenia?

"Kto pri svojom jednaní vždy myslí nato, aby svojim blížnym, ktorí mu dôverujú, nespôsobil žiadnu škodu, ujmu, traumu, smútok, žiaľ, stratu, neučinil nič čo by ho mohlo zarmútiť, sklamať, ublížilo mu, či ho nejako zviazalo, ten bude vždy jednať tak, že zostane duchovne, vnútorne neobťažený a preto môže byť nazývaný cudným a čistým človekom."

Tieto slová ak ich žijeme, sú skutočnou zbraňou proti akejkoľvek temnote a sú možnosťou zbavenia sa akejkoľvek temnoty ak chceme.

V týchto slovách je ukryté to čo hovoril Ježiš: "Miluj blížneho svojho, ako seba samého"

Zmysel týchto slov sa nikdy nesmie upravovať podľa vlastných prianí a žiadostí, aby slúžili na splnenie nášho účelu. Nesmú nikdy ospravedlňovať naše falošné jednanie a ukolísavať, či udržiavať seba i tých okolo v tom, aby zotrvávali v pohodlnosti , či neúcte.

Treba prijímať tieto slová tak, ako majú byť prijaté, nie, ako by nám vyhovovalo našim prianiam a bolo to pohodlné. Potom je sto skutočne ostrý meč na ceste za svetlom, proti temnote.

Nechajme v sebe skutočne ožiť pravú cudnosť, čistotu , Lásku i vernosť.

S láskou a v čistote :-)

Tatiana