„Strach je energia, ktorá obmedzuje, uzatvára, skrýva, hromadí a poškodzuje...“ (Hovory s Bohom) Postavme sa mu!
Strach je pripútanosť na čokoľvek ..., Strach prebúdza všetko zlé ... Strach je druhou najhoršou vlastnosťou po nenávisti - a to si často hovoríme ja nie som zlý človek, ja nič nerobím, ja sa len bojím - veď práve - zo strachu vzniká nenávisť, závisť, hnev, lakomstvo, nevera, podvody ....
Uf, ak mám byť úprimná, mám čo robiť, aby som spracovala všetky telefonáty a správy týkajúce sa hlavne STRACHOV. Stále sa točíme v kruhu, stále opakujeme tie isté chyby a stále sa nevieme postaviť tomu "neviditeľnému nepriateľovi". Dokážeme strachu obetovať celý deň i týždeň, niektorí i celý život. A stačí tak málo, len sa mu postaviť s plným vedomím si seba svojej hodnoty i svojich cieľov. Máme tu strach o deti, o partnera, o to, či dostaneme, to, čo chceme, o svoj život, o budúcnosť, o prácu, o zdravie, či strach sa rozhodnúť. Takto by sme mohli pokračovať...
Kto z nás má strach že stratí seba? (o to by sme sa mali starať najviac). Ľahko sa nám totiž môže stať, že "zapredáme seba" (svoje vnútro, svojho ducha, svoje hodnoty, či vysoké ciele) a ani si to nevšimneme (temný princíp je inteligentný a ponúka krásne a lákavé veci :-) ). Zapredáme za čo? Za peknú tvár, za peniaze, za postavenie, za "opatrovateľský syndróm", syndróm "naivnej viery, že ...", za to, aby som nebol vylúčený z kolektívu, alebo skupiny, či za kúsok sladkej buchty :-) (ako to urobil Homer Simpson)?
Sme naozaj presvedčení o tom, že čo robíme, robíme správne? "Desať krát meraj a raz strihaj" hovorí staré múdre príslovie, takže počúvajme impulzy, ktoré prichádzajú, ceďme ich cez dušu a potom, až potom to dajme na pretras rozumu, ale už s argumentami našej duše :-) a následne sa rozhodujme, konajme, len pozor, aby sme svojim neuváženým konaním ne....
Kto z nás sa zamýšľa nad tým, že v strachoch strácame svoje vlastné presvedčenie, presvedčenie o svojej hodnote - kto som, presvedčenie o svojich cieľoch - kam kráčam (na to v strachoch okamžite zabudneme), v podstate v strachoch odovzdávame seba celého/celú a ani si to neuvedomujeme. Nakoniec prídeme o všetko, zostane len ten strach, s tým súvisí depresia, zúfalstvo až beznádej, ale to je v podstate to isté.
Základ je poznať ako pracuje temný princíp. Ak poznáme spôsob, ako to na nás hrá, ľahšie môžeme proti nemu bojovať. Ako chceme bojovať s nepriateľom, ak nevieme akými zbraňami na nás máva. Ale hlavne, treba byť ostražití, rozpoznávať a rozlišovať, lebo ako som spomínala "on " je inteligentný a prezlieka sa často za svetlo - tvári sa ako krehkosť jemnosť (ale keď vycerí na nás svoje zuby, je to riadna beštia :-) - vždy to začína pomalou a pozvoľnou pretvárkou - ako starostlivosť o druhého, sebaľútosť, spomalenie a pod... a........ za chvíľu nás má vo svojej sieti - chytených - sme v jeho moci a ani nevieme ako. Jedného dňa sa zobudíme a sme v tom. Cítime sa zrazu bezmocní - my nemáme moc - nad sebou, nad svojim životom, nad .... Aj keď to nie je pravda - to sú len myšlienky pokušiteľa. Mali by sme byť pripravení a to znamená - poznať seba i svoje "slabé miesta" - to kde sme zraniteľní. Tam bude útočiť a je tým pádom ľahko identifikovateľný. Dá sa mu oponovať, ak sa na to pripravíme. Často očakávame, že niekto "zvonku" nás ho zbaví, že niekto to urobí za nás a narátame do tri a už tu nebude. Lenže ono to nie je také jednoduché, zvonku je pomoc, ale kroky a námahu a prácu musíme vykonať my sami "zvnútra" jedine to, je trvalé. "On" nezmizne, on tu je stále, je to princíp pokušenia, ktorý tu bol, je i bude. On kráča vedľa nás na našej životnej ceste, len pre niekoho je skrytý a niekto ho vidí jasne. Niekto sa ho bojí, nikomu sa skrýva a čaká na vhodnú príležitosť, iného sa bojí, ale aj tak dokáže zasadiť "slušnú ranu", ktorá nami zatrasie, niekto ho ignoruje a niekto s ním bojuje až do vysilenia - či "zbláznenia". Sme v rôznych štádiách "stretov" s týmto princípom. Na začiatku je vždy myšlienka, ktorá nahlodá našu istotu, sebadôveru i vieru, nahlodá naše ciele, či sny, priloží pár fyzických dôkazov, aby boli argumenty a rukolapné dôkazy, že sa treba báť a už nás má. No a v tejto fáze rozhodujeme, komu, alebo čomu idem dať svoju životnú energiu. V prospech koho, čoho sa idem vzdať vlastnej radosti, pokoja, či vyrovnanosti? Položme si vtedy otázku, čo sa stane ak budem pokračovať v negatívnych scenároch, čo sa stane ak to otočím do pozitívnych scenárov (ako človeče myslíš to pritiahneš) a čo sa stane ak nebudeme myslieť vôbec a radšej prepneme svoju pozornosť úplne iným smerom. Ja by som povedala, že tvorme v myšlienkach tie krajšie a pozitívne svety, ale ak to nedokážeme, tak aspoň zostaňme neutrálni, zaoberajme sa hocičím iným, len nedeštruujme.
Dostávame silu zhora na to, aby sme tvorili, budovali, hýbali sa, rástli, inšpirovali, zapaľovali, radovali, rozosievali, nie na to aby sme obťažovali, zväzovali, ovládali, stáli, vyplakávali, ľutovali sa, závideli, či nenávideli a už vôbec nie na to, aby sme si zúfali a boli zúfalí.
Ak sa bojím prikladám negatívnu energiu a strach sa zväčšuje a zväčšujú sa i príležitosti k riešeniam s negatívnym koncom.
Takže ....prestaňme sa strachovať, konečne nadobudnime pevnú vieru, v svetlú budúcnosť, v svetlé zajtrajšky... (ak sme v pohybe, nie je dôvod aby .....), každá práca i námaha musí byť ocenená (to je zákon), vyčarujme úsmev na tvár aj keď nás "to" neskutočne tlačí", či dusí a hor sa do života! Radosť je jeho najväčší nepriateľ!
Nenecháme sa predsa jedným strachom paralyzovať, vysiľovať a nedovolíme mu predsa, aby nám ničil život!
Sme si pánmi svojho života, máme svoju slobodu, máme svoje hodnoty, presvedčenia i ciele a ja verím že sú vysoké, múdre i svetlé.
Krásny deň plný odhodlaní, bojovnosti, riešení i vyriešení.
Nech sme zbavení všetkých strachov. Plní viery.
Nezabúdajme odovzdávať veci, ľudí i udalosti tým vyšším neviditeľným princípom. Nemusíme všetko ovládať a mať všetko pod kontrolou. Niekedy stačí poprosiť, odovzdať ale hlavne UVERŤ, že sa rieši. Nepotrebujeme na to dôkazy (nemajme strach i dôkazy prídu len vtedy, keď ich budete najmenej čakať, ale najviac potrebovať :-) :-) :-)).
S Láskou Tatiana
