Sloboda a prispôsobivosť

Téma slobody v posledných dňoch u mňa riadne rezonuje, pod vplyvom tlaku okolností, klientov, alebo životných príbehov iných ľudí, ktorí slobodu riešia. Čoraz viac si uvedomujem svoju vlastnú vnútornú slobodu, ktorú mám, ale ktorú neskutočne potrebujem. Keď ma chce niekto dotlačiť tam kde potrebuje, mali by ste vidieť, ako sa vnútorne vzpieram - čo všetko sa vo mne odohráva :-) :-) :-) .
To ma prinútilo položiť si otázku: Som prispôsobivá? Odpoveď prišla okamžite: "Áno som".
"Ale, ako ide teda sloboda a prispôsobivosť dokopy? Veď keď si slobodná, robíš si to, čo chceš a tým pádom sa nevieš a nedokážeš prispôsobiť!" - často ma takto "obracajú" v dialógoch moje klientky - "Ako to myslíš? Ako sa to dá? To nejde! Nemôžeš robiť to ale zároveň zas tamto! To sa nedá!" .
A tak sa vraciam k sebe a hodnotím: "Ja sa rada prispôsobujem.
V podstate neustále - ľuďom, okolnostiam, požiadavkám atď... Nemám s tým žiadny problém, ale musí to ísť prirodzene, ak mi to jednoducho len tak niekto navrhne , alebo cítim že druhý človek potrebuje, alebo si uvedomím , že sa uskromním, nemusím mať, nemusím dostať to, čo v tej chvíli chcem a ak to nebudem mať ja, druhý to možno v tejto chvíli potrebuje omnoho viac.
Berme všetko v jednoduchej prirodzenosti, nič nesiľme, nech to ide tak, ako nám to život sám prináša.
Žijem myšlienku: Ja budem šťastný/á ak on/ona bude šťastný/á..." .... ale bez nátlaku :-) ja sa chcem rozhodnúť...
Nnemám chuť sa prispôsobiť keď cítim, že na mňa niekto tlačí.
Kde je tlak, tam je odpor. To je prirodzený zákon fyziky :-) a to platí pre vzťahy s ľuďmi i voči sebe.
Tak nech z toho plynie ponaučenie - netlačme "na pílu" .
Buďme menej prísni a nároční na svojich partnerom, netlačme na svoje deti, nedosiahneme nič, len väčší odpor a útek pred nami :-).
Uvedomujme si svoje limity i limity ostatných dookola a nemajme až prílišné očakávania ("prílišné očakávania ničia vzťahy" - práve som si uvedomila, že to je veta z knihy Hovory s Bohom :-) ).
Buďme tolerantní, buďme rešpektujúci jeden druhého i jedninečnosť každého človeka. Sme individuality a doprajme sebe i druhým slobodu v prejavení sa. Páčilo by sa nám, keby sme mali doma partnerov i deti "na kľúčik", ktorí by vždy urobili tak ako ja chcem a odpovedali čo chcem, bez emócii, vyciťovania, výmeny energií, bez obohatenia a o uhly pohľadu, bez predvídavosti a pochopenia? Nikam by sme sa nepohli, bola by to stagnácia - nepohyb. (Kde nie je pohyb tam je smrť).
Nepochybujme o tom, že tí, od ktorých niečo chceme, či očakávame o tom nevedia. Oni to cítia a o to viac sa budú vyhýbať a utekať, poprípade budú do vás i slovne útočiť, prv než vyslovíte vlastnú požiadavku. Oni sa bránia Vášmu tlaku. A vy sa čudujete, že ste ešte ani nič nepovedali a už prehnaná, extrémna reakcia, či agresivita z druhej strany. Prečo? Lebo my ich nenecháme sa rozhodnúť samých.
To si má uvedomiť mamička, ktorá núti svojho syna aby robil to, čo v tej chvíli je podľa nej správne, to si má uvedomiť i partner, či partnerka, ktorí svojimi rozhodnutiami zväzuje, či rozkazuje a pod..
I ja som si to pred rokmi uvedomila, keď ma pýtali o radu. Presne som vedela čo majú robiť. Informáciu dostali, ale nepočúvli. Keďže to boli blízki a MNE TAK ZÁLEŽALO (vidíte sa v tom ? :-) ) , tak som sa ich SNAŽILA "NASILU" "ZACHRAŇOVAŤ" a tak som: vravela a opakovala a prosila (bolo mi jasné ako to dopadne), ale nie...., oni si aj tak šli vlastnou cestou. A DOBRE ROBILI :-) - potrebovali ísť cez bolesť, cez utrpenie - bola to ich voľba a ja som ich chcela okradnúť o slobodu i prežitie :-). Dnes sa už len usmejem pri tejto spomienke. Naučila som sa totálnemu rešpektu voči chceniu druhých a dávam ľuďom okolo slobodu. "Ako chceš človeče, stane sa Ti...." "Ja môžem len ponúknuť, ale vziať a namáhať sa musíš sám..." - táto veta mi často znie :-)....
Ja sama potrebujem slobodu a s Láskou i vierou ju dávam.
Dnes mám ešte problém vnútorne spracovať klientov, ktorí ma nútia aby im bola poskytnutá pomoc a rada tak, ako si to oni želajú a nie tak ako by to malo byť. Často máme okolo seba poriadnych manipulátorov, ktorí nás presvedčia, že ak to nechceš urobiť ich spôsobom, tak si zlý/á a vlastne mu/jej nechceš pomôcť, následne to vo vás zaseje myšlienku pochybností o sebe a tak sa vo vlastných výčitkách začneme točiť, až to nakoniec prijmeme a urobíme tak, ako to po nás chcú, aj keď v podstate proti našej vôli, počúvajúc hlavu, ktorá nás do toho dotlačí. Takže pozor na manipuláciu našich priateľov, partnerov, kolegov v práci, či našich detí...
Naozaj každý jeden z nás potrebuje slobodu. Ak (hovorím za seba) mi dajú slobodu v rozhodovaní, tak urobím všetko čo chcú druhí. Lebo ja viem svoju cenu a viem, čo si môžem dovoliť a ja nepotrebujem ani bojovať, ani ukazovať, ani dokazovať, som často "dobrovoľne v službe" a neprekáža mi to, rada sa dám i odovzdám (čas, rady, emócie, pozornosť a pre čistého človeka všetko), len nech ma nikto nenúti, nerozkazuje mi a netlačí na mňa.
Tak si milé dámy (robíme to hlavne my baby :-), lebo "my chceme aby bolo dobre a my jediné vieme ...." ) uvedomme, ako sa asi cítia naši partneri, naše deti, či naši podriadení keď na nich tlačíme. Netlačme - motivujme :-).
Tí, ktorí sa zase cítia tlačení, skúsme začať o tom komunikovať . Hovorme o tom, že potrebujeme viac slobody a to neznamená, že chcem zutekať :-). Hovorme o tom, že: "ja by som to aj urobil/a, len keby si stále o tom nerozprával/a" (neberme druhým šancu byť pre nás výnimočný).
Chápme a snažme sa viac rozumieť svojim deťom.
Opakujem ešte raz zákon fyziky: Kde je tlak tam je odpor :-)
Tak milí moji, "slobodu chcem, slobodu dám", rešpektujme sa takí akí sme, nechajme každého, nech si ide svojou vlastnou cestou, len oznamujme, že sme tu pre nich ak budú potrebovať a nechajme nech si sami volia svoju cestu. Slobodu mám, slobodu dám.
Krásny slobodný deň a užívajme si že môžeme robiť všetko čo len chceme, nenechajme sa nikým ani ničí obmedzovať.
Tatiana