Rok 2020 (1. časť)

Už niekoľko dní, až týždne som sa pokúšala napísať článok k novému roku. A ako pri všetkom správnom, neobišlo sa to s množstvom komplikácii od technického charakteru, cez komplikácie praktické. Kým som mohla už napísaný článok tu zavesiť, trvalo to tri dni. Nuž ale k veci.

Rok 2020

Prv než začnem s tým, čo bude, vrátim sa k tomu, čo bolo. Keď som písala v roku 2019 o ňom, ako o roku svetla, "naivne" predpokladajúc, že všetko bude krásne, jasné, presvetlené, svetlom podporené. Musím sa usmievať nad realitou. Na jedno som totižto pozabudla a už v polovici roka mi to postupne začalo dochádzať. A to, že keď prichádza svetlo, tlačí a vytláča tmu. A keďže tma je dobre usadená a zakorenená, nechce ustúpiť. Bojuje o svoje pozície.

Vo výsledku?

Poriadna čistka svetlom, obrovský tlak ako svetlého - požadujúce nové, tak tlak starého odmietajúce zmeny, neprijímajúce a nechcúce ustúpiť.

Akoby všetko staré, tmavé, ťažké, čo bolo dlho zaužívané, "zahačkané" v nás, v našom vnútri, muselo von, bolo vytiahnuté na svetlo, aby to "bolo videné" , aby sme sami seba uvideli v pravom svetle, aby sme uvideli sami seba, ako sa chováme, ako reagujeme v ťažkých situáciách. Boli sme vystavovaní náročným situáciám, a teda i rozhodnutiam.

Boli to momenty "BUĎ..., ALEBO...".

Takže samo o sebe, máme za sebou extrémne náročný a ťažký rok. Všetko je znásobené, všetko je ťažšie, lebo, UŽ JE OD NÁS POŽADOVANÉ...

Zrelosť - dozreté zrno - symbolika zrelého ducha, ktorý cíti a vie a v tomto zrelom duchu i koná.

Nevideli a nevedeli sme to doteraz? T

ak sa naplno prejaví bohuslužbukonajúca príroda, ktorá bude "čistiť". Ukáže nám že pokoj a fungujúce zákony prírody, bez záťaže na človeka nie sú samozrejmosťou. Ona tu taká pokojná nebude stáť donekonečna. Bude sa búriť a ukáže svoje hranice. Človeku bude prostredníctvom nej ukázané, vrátené, ako sa my k svetu a týmto darom prírody od Boha cez bytosti prírody chováme (zasiali sme, tak budeme žať).

Isté teda je, že nás čakajú, záplavy, tam kde ich nečakáme, silné vetry, tornáda a hurikány, tam, kde nikdy neboli, snehové kalamity, ľady, extrémne suchá, chrliace sopky, prívalové vlny, zatopené oblasti, opakujúci sa jav El Nino. Koniec koncov už to beží, nedávno dvakrát po sebe zatopené Benátky, postihnuté Filipíny, južné Francúzsko, hurikán nad Európou, horiaca Austrália atď a to sme sa poriadne ešte ani neprehupli zo starého do nového.

Nechcem nás strašiť, (ale asi to robím 😊), ale skutočne nám hrozí, že v dôsledku topenia ľadovcov, uniká obrovská masa sladkej studenej vody do oceánu, ktorá mení mikro podmienky života ale s makro dôsledkami. Táto masa vody naráža na Golfský prúd, ktorý za normálnych okolností smeruje k Európe a vďaka nemu máme podnebne i prírodné podmienky také, aké máme. Ale ak sa tento prúd za nejakých okolností (narážajúca masa vody z roztopených ľadovcov - Grónsko) uprostred oceána otočí, teplý Golfský prúd sa presmeruje k pobrežiam Kanady. A to zmení klímu i podnebie na celom svete. A následne všetko. Akoby malá doba ľadová v Európe. Nechcem tu zachádzať do detailov, to bol len jeden z možných príkladov.

Ale dosť bolo tých "hororových" Nostradámových,, Sybiliných a Vanginých predpovedí, ktoré však od pravdy nie sú až tak ďaleko.

Tak si len povzdychnem: "Ešteže to Česko_Slovensko je niekde v strede 😊. A ešteže sme ten "vyvolený národ" pod ochranou, ako sa o nás vravievalo. 😊

Jedno je vedieť, tušiť a druhé je, čo môžeme robiť?

Už by bola na mieste otázka čo máme robiť?

Čo je od nás požadované? 

Čo sa od nás chce?

Uvažujme - o týchto i iných veciach...

Krásny deň.

Tatiana