„REV“ :-)

Nie každý deň je skvelý.
Máme lepšie dni (chvíle), máme horšie dni (chvíle). 

Je úžasné, ak negatívne prežívanie dokážeme minimalizovať na "chvíle", je skvelé ak nedovolíme "tmavým" myšlienkam a strachom, aby nás okradli o "spokojnominúty", "dobrominúty", či "láskomnúty".

Občas je to ťažšie, ale my sa predsa nikdy nevzdávame ;-).
Máme pocit, že zo všetkých strán je na nás vyvíjaný tlak?
Že ustupujeme, ustupujem a už nie je kam? Pred nami tlak, za nami stena a hrozí "rozdrtenie" ? :-)

Nie je to také zlé, len treba čeliť realite.

Je potrebné:

ZASTAVIŤ SA ,
UVIDIEŤ SEBA V PRAVDE,
ZASTAŤ SEBA A
POSTAVIŤ SA ČELOM TEMNÝM .....

.......myšlienkam, energiám, ľuďom (neprajníkom, manipulátorom, ovládačom, využívačom, prospechárom, nenávistníkom, závistníkom, zlovestníkom), či nepríjemným situáciám.

Takže , ......
Nič nie je konečné a nič nie je nemožné a nič nás "nezabije" pokiaľ sami nepodľahneme "fikcii" nebudeme sa v tom dennodenne utvrdzovať, až pokiaľ sa negatívny scenár nestane realitou.

Pozbierame teda všetku svoju silu, ide o život :-) !
Môžeme si nahovárať, že o nič nejde, že keď nie dnes, tak zajtra, máme dosť času....., môžeme si klamať...., môžeme, ale nič to nemení na skutočnosti, že ide o život :-).

Takže , ....
Pozbierajme posledné zvyšky síl a POSTAVME SA ČELOM PRAVDE :-).

A aby sme neprišli o všetku silu - aby nebol väčší príjem ako výdaj, nezabúdajme čerpať a dopĺňať :-).

Kde? No predsa v trávení času:

1) s ľuďmi ktorých máme, radi, ktorí nás obohacujú a vzájomne si vymieňame múdrosti i skúsenosti (priatelia, partneri, rodinní príslušníci)

2) v aktivitách ktoré milujeme (koníčky) (práca hrou, či ak mi je práca potešením a teda nie je prácou) :-)

3) v prírode (pozorovaním a vnímaním drobných dejov, ktoré by sme bežne prehliadli - spev, či let vtákov, pohyb hmyzu, západ slnka, svit mesiaca, padajúce hviezdy, sila stromov, mäkkosť zeme, vôňa lúky, vietor a jeho sila, očistná schopnosť i sila vody - jej "hudba", rev tygra, či bzukot včiel.....)

4) v tichom rozjímaní, ruka v ruke si uvedomujúc svoju malosť, v pokore smerom hore, čerpajúc najvyššiu silu z najvyššieho a jediného zdroja.....

Ďalej už je to len o tom, ako a na čo túto jedinú neutrálnu silu používame....

Želám nám, nech sme plní sily, vedomí si svojej ceny, svojej sily i svojich schopností, i schopností vedome cennú silu použiť na prospech, rozvoj, radosť nás i všetkého/všetkých navôkol.

REVME, ZAVÝJAJME, plačme, smejme sa, "stavajme sa i na hlavu" - obracajme svoj svet hore nohami :-) - robme všetko to, čo je pre nás prirodzené - pre nás, nie pre okolie .

Nehľadajme v okolí pochopenie ani odobrenie našej činnosti, či prirodzenosti (nie afektu).

Nečakajme a nehľadajme niečo tam, kde nikdy nie je, ani nebolo v mylnej ilúzii, že keď mám ja tak možno.....

Niekto, kto nezažil, nepochopí...

Buďme stále sami sebou (ak sa to týka len mňa), druhí môžu pozorovať, ale čo je ďalej, nech nás netrápi.....

Ja mám svet "hore nohami", hlavou na zemi , ale nohami v nebi a že to iní majú inak?

Nečakajme, že nás niekto, či nikto prijíme, hlavne že sme sebou prijatí, od nás závisí šťastie, pohľad na svet, všetko.....

Takže ako spieva Helenka "Vzhůru k výškám..." cez "REV" pralesa v prirodzenosti :-) ako Katy :-) :-) :-) v piesni:

https://www.youtube.com/watch?v=CevxZvSJLk8