Rekapitulácia prežitého

Pár posledných dní som premýšľala, o tom, aký bude ten nový rok. Ale nemôžeme sa pohnúť dopredu, pokiaľ sa neobzrieme nezhodnotíme a neuzavrieme to staré. &je to zákon a ten platí prakticky všade. Vo vzťahoch, v úlohách v cestovaní, v práci, vo výchove, vzdelávaní atď.

Keď sa teda ohliadnem späť, ak mám byť úprimná, čakala som krásu, povznesenie, radosť, voľnosť, vzlet..., keďže toto všetko spájam so svetlom a v tomto duchu sa predchádzajúci rok niesol. Ale opäť a zas musím konštatovať, že to bol rok veľmi, veľmi náročný. "Naivné" očakávania svetla sa zmenili na praktické prijímanie reality :-). A tá rozhodne nebola jednoduchá. až s pribúdajúcimi mesiacmi roku 2019 som si viac a viac uvedomovala, čo sa to v skutočnosti odohráva v tých neviditeľných dejoch na zemi. A tak ako pomaly skladáme puzzle, a až neskôr, v závere po tej namáhavej práci dostávame ucelený obraz a vidíme, tak to bolo i s chápaním udalostí starého roku. A6 po celom tom prežití, kladení si otázok, hľadaním a nachádzaním odpovedí, až v závere celej tejto prežitej cesty nám to dáva ucelený obraz - ako? prečo? kam? kde bola chyba? ako naprávať? ako sa rozhodovať? aby výsledok bol taký, aký má byť. Cesta rozdielna ale cieľ naplnený. AJ v tých puzzle niekto skladá z jedného rohu iný z druhého, ďlší začne stredom, a každý jeden má iné úskalia s ktorými sa stretne. Jednému to ide rýchlejšie, druhému pomalšie ale vo výsledku všetci plni jeden cial - aby v závere sme vytvorili a uvideli ucelený obraz skladajúci sa z malých čiastočiek každodenného života a rozhodnutí....