Reflektor PRAVDY

"Reflektor PRAVDY"

Aký silný reflektor človek potrebuje, aby videl Pravdu?

Odpovede ľudí by asi boli, že ....silný....

A ja k tomu pripájam moje poznanie: Aj keď je reflektor dostatočne silný, všetko jasné a osvetlené, ozrejmené, Pravdu vidíme, cítime, vieme, ...

aj tak sa ňou neriadime.

Lebo nechceme.

Nechceme ju prijať do svojho života, nechceme žiť Pravdu, vyhýbame sa Pravde.

Pravda bolí, je surová...

Ale:

Pravda je čistá.

Pravda je pravdivá.

Ale:

To sa dnes asi nenosí.

Zamyslela som sa nad tým, ako to mám s tou Pravdou i Bohom ja.

Pravdu píšem s veľkým písmenom P, lebo nemám na mysli, moju pravdu vychádzajúcu z môjho ega, ja chcem...., ja si myslím...., bojovnú pravdu...., vojnovú pravdu ....., víťaznú pravdu.... atď.... JA, JA JA, ale tú skutočne všeobecne platnú, jednoduchú.

Nie tú ľudskú, "z ľudského pohľadu", ale tú božskú "z božieho nadhľadu" - tú spravodlivú, nezainteresovanú a nestrannú...

Možno si myslíte, že kde beriem, tú trúfalosť....

Ale kdesi vo vnútri cítime tú vše_obsiahlu božiu Pravdu v sebe všetci, pokiaľ sme ju úplne nezabili.

Keď sa človek bude viac zamýšľať, hľadať a nachádzať, prežívať, pochopí, tak ako aj ja, že Pravda = Boh.

Zahrala som sa so slovami a stotožnila som obsah týchto dvoch slov: Boh a Pravda.

A tak, prišla myšlienka:

Každý človek, čo verí v Boha sa nazýva veriacim.

Ale tam to končí?

Nemá byť veriaci hlavne ten, kto svojim životom dokazuje, že je veriaci? Kto Boha aj žije?

Mnohí sa pýtajú, čo to je žiť Boha?

Ja sa pýtam: Nie je to žitie Pravdy a Lásky?

Môže človek, ktorý nežije Lásku, neprijíma Lásku, nežije Pravdu, neprijíma Pravdu sa nazývať veriacim?

Odpoveď je, že asi môže, len či je to realita, alebo vlastný sebaklam, ktorý pred tvárou Boha neobstojí.

Ak sa človek nazýva veriacim a nežije Pravdu, neprijíma Pravdu, nedáva Pravdu, tak v realite to je asi tak, že

Verím tomu čo hovoria v kostole, verím v toho Boha, že existuje, ale nechcem žiť Boha, neprijímam Boha, nedávam Boha.

Schválne som v uvedených slovách tie myšlienky až vyhrotila, aby sme sa minimálne zamysleli nad tým, ako žijeme a ak si sebakriticky, sebareflexne dokážeme priznať naše slabiny, chyby, či chybné kroky, aby sme to na čo sme prišli, že robíme nesprávne menili i odstraňovali.

Prajem nám život plných krásnych zmien a odmien v prekvapení.....

S Láskou Tatiana.