Pravidlá – dodržiavanie, či porušovanie.

Pravidlá - niektorí tvrdia, že sú tu na to aby sa dodržiavali, iní zase, že sú na to, aby sa porušovali.

Kde je teda Pravda?

Ak hovoríme o pravidlách, mali by sme si urobiť najprv poriadok v pojmoch. Na jednej strane tu máme pravidlá svetské - ako zákony, dohody, normy, potom tu máme pravidlá medzi priateľmi, či skupinami ľudí, ktorí uznávajú nejaké hodnoty, ciele a pod., ďalej tu máme vlastné pravidlá, ktorými sa zošnurovávame samy, no a na poslednom mieste, ktoré ale majú byť na prvom mieste sú "Nebeské pravidlá, či zákony".
Ak budeme hovoriť o "Nebeských" pravidlách, tie by sa dodržiavať mali. Samozrejme nemusíme, je to naša slobodná voľba a tú nám z hora nikto neberie. Ale ak sa predsa len rozhodneme nepočúvať vnútorný hlas a nerešpektovať tieto pravidlá a spokojne si ideme proti prúdu rieky života, nečudujme sa a hlavne sa nesťažujme, že nám "nebesá" klapnú po prstoch :-). Radšej pripúšťajme a hľadajme, že ak sa mi nedarí, niekde je niečo, čo robím nesprávne. Rozpohybujme sa a klaďme si otázky typu: Čo? Kde ? Ako môžem inak? Kde robím chybu? Ale počúvajme i tie odpovede, lebo ony prichádzajú, len nie sme dostatočne vnímaví, aby sme ich zachytili, či im porozumeli.
Čo sa týka pozemských zákonov a noriem, tie sú dané ľuďmi . Kde sú ľudia, tam sú i chyby a teda nie sme schopní vytvoriť dokonalé a bezchybné dielo :-) (toto nech si uvedomia tí perfekcionisti :-) a nech sú menej prísni na seba i na okolie:-):-)).My sa dokonalosti môžeme len priblížiť, ale nič to na tom nemení, že sa máme snažiť :-). Tieto zákony a normy, môžeme obísť ale pamätajme na zákon sejby a žatvy a že nič nezostane bez dôsledkov. Tie nezmyselné zákony a normy obísť môžeme, ak cítime, že to robíme pre dobro a pomoc všetkých zúčastnených a nikto nepríde skrátka.
Ďalšími pravidlami sú pravidlá ľudí a skupín ľudí, ktorí majú spoločný cieľ, či hodnoty. Tu by som sa chcela zastaviť. Často keď niekam prídeme - do nového "spoločenstva", či sa jedná o prácu, koníček, združenie, priateľov, vierovyznanie atď., oboznamujeme sa s pravidlami. Je na nás, na našom vnútornom rozhodnutí, aký postoj voči pravidlám "skupiny" zaujmeme. (Tieto pravidlá ja občas rada a zámerne porušujem :-)). Dôsledok? Ľudia sú v šoku, niektorí sú nadšení a preberú sa, že i oni môžu a nič sa nedeje (len nemali dostatok odvahy), iným sa to zas nemusí páčiť - hlavne "hlavovým typom" - lebo ja som si "dovolila" urobiť niečo inak, alebo dokonca "chcieť " niečo inak - to je "ešte horšie" :-) - "vybočila som z radu" a "to sa nemá" "ísť svojou vlastnou cestou riadiac sa citom a intuíciou", to nie je z tohto sveta :-) a "to sa nenosí". Ak v tomto svete zatúžime sa prejaviť, alebo vyjadriť to čo cítim, treba rátať s poriadnymi útokmi - sme len kúsok od konfliktov, ale nenechajme sa ani zastrašiť, ani vyprovokovať. Stále buďme Láskou. Čo to znamená? Láska nie je zmäkčilosť - Láska nie je dovolenie - "nech si každý so mnou robí čo chce, ja to už nejako vydržím". Človek by mal v láske a láskavo hovoriť to, čo cíti - PRAVDU, uvedomujúc si i to že môžem zraniť, ale tým pádom volím citlivo každé jedno slovo tak, aby moje prežitie bolo pochopené i prijaté - ja predsa nebojujem za svoju pravdu, ja v láske len odovzdávam informácie, ktoré sú pravdivé.
"Vaša duša nemôže za to, že v istej situácii cíti inak ako všetci dookola" - tak sa nebojme prejaviť a veľmi jemne a láskavo to, čo cítim naznačiť, alebo sa aspoň opýtať, či by to nemohlo byť inak, alebo či vy by ste nemohli to, alebo ono urobiť inak ako skupina, počúvajúc svoj vlastný vnútorný hlas. Pokiaľ nemáte vedľa seba despotov, tak to každý zrešpektuje. A ak aj máte :-), verím tomu, že Vašou úlohou bude sa bez strachov despotovi postaviť a pobojovať za svoje cítenie, či dušu, za vieru vo svoje vlastné cítenie. Nemajme strach sa prejaviť, nezatvárajme sa pred svetom a okolím len preto, že nás možno nepochopia. Buďme sami sebou a buďme na seba hrdí (ak samozrejme pracujeme na sebe a máme byť na čo hrdí :-) ). Buďme však stále zodpovední za každé slovo vyslovené, za každý skutok vykonaný za každú myšlienku vypustenú, lebo za všetko si budeme znášať následky. Ale ak ja viem, že žijem Pravdu, myslím v Pravde a konám v Pravde, nemôžem konať zle a ak to raz takto cítim, tak kľudne za to pobojujem, v konečnom dôsledku bojujem za seba a často tie moje vlastné cítenia, prežívania a chcenia nemajú na okolie žiadny dopad - týka sa to len môjho vlastného vnútorného sveta, jednoducho ja som sa v istej chvíli rozhodla ísť inak - svojou vlastnou cestou. Skupina "po skalách" a ja "po vode" - veď za hodinu sa na dohodnutom mieste stretneme. Nevadí že ja na pár chvíľ túžim po samote , vode, alebo niečom inom ako ostatní. Za chvíľu som pri nich :-), ale obohatená o zážitky, ktoré som chcela. Nebojme sa mať vlastné túžby. Všetko sa dá zladiť, pokiaľ nejdeme hlavou proti múru. Tu nemám na mysli tvrdohlavé presadzovanie seba. Ale láskavé rešpektovanie potrieb druhých i svojich vlastných. Majme v úcte druhých ale nezabúdajme i na seba. Tí "zaláskovanejší do seba" by si to mali prečítať v opačnom poradí :-) - maj síce v úcte seba, ale mysli aj na druhých, rešpektuj ich i ich potreby.
No a v neposlednom rade tu máme ešte vlastné vnútorné pravidlá. Záleží od osobnosti a individuality každého jedinca, ale nimi sa dokážeme poriadne zviazať, obmedziť i paralyzovať. Kopec obmedzení máme zvonka, ale my sa dobrovoľne často spútavame ešte aj zvnútra :-) .
"Pravidlá treba dodržiavať" - Kedy áno? Kedy si môžem dovoliť konať inak? Zmätok v hlave? Zmätok v duši (tam asi nie, lebo duša vie čo chce :-), zmätok nastáva až keď ju hlava presvedčí, že: " to nie je správne čo cíti, je treba dodržiavať pravidlá, nevybočovať z cesty a , vlastne cítiš zle, lepšie by bolo, keby si necítil/a - len to všetko komplikuje" :-) :-) :-) atď.
Buďme sami sebou, nezabíjajme vnútorný hlas, majme k nemu úctu a počúvajme ho. Konajme v súlade so svojim cítením a prestaňme sa stále pozerať na to, že: " ja síce chcem, ale to sa nehodí, čo by si pomysleli, ja chcem , ale to nemôžem, nikto by to nepochopil, ja chcem, ale nikdy som sa tak nechoval/a, tak to bude divné, ja chcem, ale mám strach že ....".
Nechajte druhých druhými a riaďme sa konečne sebou a svojim cítením. Prestaňme sa zošnurovávať vlastnou hlavou.
Ako príklad zo života môže poslúžiť včerajší ples na ktorom som bola bez partnera (koniec koncov, ako každý rok a nevidím v tom problém, idem tam s priateľmi :-)). Každý sa ma pýtal s kým idem, no a prekvapovali ma reakcie ľudí okolo (i blízkych): "Sama? To nemyslíš vážne! To sa nehodí! Neopováž sa tam ísť sama! MUSÍŠ mať garde! Na také príležitosti sa nechodí sám. Porušuješ bonton! Porušuješ pravidlá a pod.
Ja si vravím: "Aké pravidlá?" "Kto určuje, čo sa hodí a čo nie?" "Komu tým ubližujem?"
Celé roky to tak robím a som spokojná a šťastná. Ľudia majú tendenciu ma i ľutovať... a tak som sa zamyslela nad témou vnútornej slobody. Je skvelé byť vnútorne slobodný, byť nezávislý na názore iných ľudí (čo si pomyslia????)
Mnohé ženy (i muži :-)) vzdychajú že sú samé a ochudobňujú sa o radosť, príležitosti , zážitky , nové prežitia i skúsenosti, buď zo strachov, alebo, jednoducho vlastným obmedzením - "nemám s kým", alebo "to sa nehodí", poprípade "čo povedia ľudia".
Ak chceš a potrebuješ- daj si sám/a všetko čo chceš. Nikto Ti nebude klopkať na dvere a ponúkať sa. Chopme sa teda všetkých príležitostí , žime svoje životy naplno a nevyplakávajme doma, že ten život je ťažký a náročný a nič sa nemení a ani sa nezmení a takýmto pohľadom vidíme len temnotu a nie svetlo, nie radosť a nádej. Vyjdime z tej ulity, dovoľme si porušiť pravidlá a kráčajme za svojimi cieľmi radosťami, pokorne prijímajúc i starosti v ktorých rastiem.
Naozaj nebedákajme - tak by som chcela, tak by som si priala.... Vstaň, zober sa a niečo konaj! Rob pre to niečo, aby Ti bolo lepšie, aby si bol/a šťastnejší/ia, aby si sa cítil/a atraktívnejší/ia - HÝBME SA! NESEĎME A NESNÍVAJME! SNY SI PLŇME! KONAJME!
Prajem vám krásny deň - nech máte týždeň plný aktivít a pracujte na porušovaní tých pravidiel, ktorých porušovanie vám robí najväčší problém a máte pocit, že by ste to nedokázali. Dokážte sami sebe, že to dokážete :-).....
Tatiana