O strachu

O strachu:
Prichádza nový rok. Ale nepríde nové, kým neukončí sa staré :-) - a nám končí starý rok a s ním by mala končiť i téma strachu, ktorý sme riešili riešime a verím, že i vyriešime (máme ešte stále dva dni :-) :-) :-)).

Tak ako som spomínala technika a jej vymoženosti má ľuďom pomáhať. Vďaka rýchlemu prenosu informácií vieme skutočne rýchlo reagovať a rozposielať do sveta, alebo prijímať radosti, ale veľmi dobre funguje i tá obrátená strana mince, že do "sveta" a teda k nám sa rýchlo dostávajú i starosti, ale hlavne veľa negatívnych informácií a impulzov k myšlienkam strachu.

Nemusíme diskutovať o tom, ktorých správ je viac :-). Práve negatívne informácie sa podieľajú na šírení a násobení strachu, či neistôt a teda neviery.

Čo je rovnako zjavné je i odcudzenie človeka človeku.
Vďaka čomu?
Vďaka zrýchleniu. Kde je rýchlosť, je síce adrenalín, je síce vzrušenie, ale chýba prežívanie, chýba precítenie.

Informácie, ani emócie už "nemajú čas" "preniknúť do vnútra" a "zakoreniť". Nemajú čas klíčiť a púšťať nové výhonky, ktoré by boli novou silou a oporou a priniesli by zakrátko ovocie.

Ale nám sa nechce čakať. Nám sa nechce zalievať, pestovať a podporovať. Načo? Je jednoduchšie zájsť niekam a "za pár šupov" kúpiť.

Nechceme byť zodpovední za život a čakať a trápiť sa ako to dopadne. Nechce sa nám v tejto "rýchlovýkrmnej" dobe čakať, akú úrodu mi prinesie to, čo sa zasialo a ja som sa o to zodpovedne staral.

Áno je tu riziko. Ale kde nie je riziko?

Celý život nevieme, nikdy nemáme istotu a napriek tomu si niečo volíme. Je zaujímavé, že niekde nás strach blokuje a niekde vôbec nie.

Je dôležité poznať seba, byť bdelý a rozlišovať, či strach prichádza ako varovanie a upozornenie "buď bdelý človeče", alebo je to strach - blokátor a paralyzátor.

Strach ako taký je zlý. Tá jemnejšia forma strachu je obava - a tá naozaj slúži ako jemné varovanie - upozornenie - tá hovorí: "človeče, dávaj pozor, dôveruj, ale preveruj", ale obava nespôsobí blok. Ja si veselo môžem kráčať ďalej životom, využívajúc všetky príležitosti, ktoré mi prišli do cesty.

Ale strach - ako pomocník, "dolných síl", nás bude neustále presviedčať o tom , že nič nemusí dopadnúť dobre, bude presviedčať a spochybňovať každé naše rozhodnutie.

Výsledok? Postupne si prestaneme veriť, začneme sa báť rozhodovať a vzniká paralýza, neschopnosť sa hnúť z miesta, lebo zrazu budeme mať pocit, že kamkoľvek sa pozriem, kamkoľvek sa hnem, všade číha nebezpečenstvo a ani jedno rozhodnutie, nevyzerá ako správne.

Je paradoxné že pred zlým rozhodnutím nás hlava nevaruje, tam strach nie je, do "nesprávneho" nás to priam ženie.
A naopak, pred dobrým, správnym krokom, nás bude tisíc myšlienok "varovať", ba dokonca i "náhody" sa objavia, aby nás od správnej cesty odradili a presvedčili, že nie je správna. I takto pracuje "čertík Bertík". Tisíc prekážok a tisíc argumentov.

Takže, ak sa vrátim k tej úrode, áno, je tu riziko, že úroda bude slabšia, že plody môžu byť napadnuté škodcami, či zožraté zverou. Je tu riziko, že neopatrným zberom môžem všetko zničiť, je tu riziko, že príde hurikán a všetko ľahne. Áno je tu riziko......

Ale, keďže je tu riziko, obchodníci nebudú obchodovať?
Keďže je tu riziko, poľnohospodári nebudú pestovať?
Keďže je tu riziko, nebudeme mať deti?
Keďže je tu riziko, nebudeme vstupovať do vážnych vzťahov? Keďže je tu riziko, nebudeme sa otvárať, aby nás nezranili?
Keďže je tu riziko nebudeme radšej robiť nič, aby som nič nepokazil?
Keďže je tu riziko, radšej zostanem zavretý - ako vo vnútri tak i navonok?

Keďže je tu riziko, mal Boh zničiť svet?
Keďže je tu riziko, mal Boh odobrať človeku slobodnú vôľu?

Boh vedel, čoho je schopný Lucifer v spolupráci s ľudským rozumom, vedel, že má schopnosť deštrukcie všetkých a všetkého a napriek tomu to "riskol" (i keď je všemohúci :-) ja viem :-) ), ale napriek všetkému, človeku neodobral slobodnú voľbu, sloboda i voľba nám bola ponechaná . JA sa rozhodujem, komu budem slúžiť. Ja sa rozhodujem či Jeho SILA bude použitá na TVORBU, alebo na DEŠTRUKCIU, len buďme pripravení znášať následky našich rozhodnutí).

A opäť k tej úrode :-). Ak sme dostatočne vnímaví, tak chápeme, že žiadna energia sa nestratí, takže ak sme sa dobre starali - úroda bude bohatá.
Ak je úroda nízka, uvedomme si, že prežilo a prebojovalo sa len to najsilnejšie  a súčasne nám v tejto chvíli nie je potrebné viac. Dostali sme najviac, len jedno - silné a výnimočné - a ako som povedala, len to najsilnejšie prežije. O to je to silnejšie a vzácnejšie a my by sme mali každý deň Bohu i za to jedno ďakovať.

Vždy sú tu riziká. Ale žiadna energia vynaložená sa nikdy nestratí a všetko sa nám vždy mnohonásobne vráti. To je zákon.

Takže viera v presvedčení, bez strachov z budúcnosti, i z nesprávnych rozhodnutí. Stojím si za sebou, za tým, čo cítim a verím, že z_Hora ma vedú len po svetlých a správnych cestách a nedovolia, aby som zblúdil.....
VIERA JE MOJIM PRESVEDČENÍM!

Tak nechajme klíčiť, zakoreňovať, rásť, zalievajme, dodávajme živiny, poskytujme oporu...., čím viac zo seba dáme, tým viac dostaneme.

Tešme sa na úrodu.... Bude toho mnoho čo získame....

Lebo ako sa píše v Biblii (list Korinťanom): "Ani ľudské oko nevidelo, ani ľudské ucho nepočulo a človek si rozumom ani nevie predstaviť, čo pripravil Pán tým, ktorí ho milujú....."

S Láskou Tatiana