„Každá hodina je ako drahokam!“

Takúto vetu "len tak" vyslovil môj malý priateľ Lukáško.
Keď to vie 9 ročný chlapec, prečo si to neuvedomujeme my dospelí.

Budeme čítať a zdieľať mottá, budeme obdivovať krásne slová, ale keď to vypadne z úst dieťaťa, tak až vtedy si uvedomíme nikoľkonásobne viac, vážnosť a dôležitosť týchto slov.

Nevinnosť dieťaťa dáva slovám život i silu i váhu.

Nemala som tu príležitosť to s ním rozoberať, ešte sa len chystám.
Ale sama si kladiem otázku:
"Čo si máme pri tých slovách uvedomiť?"

Ako prvé ma napadlo: "Je najvyšší čas!" Vážme si ho! Možno za chvíľu ho už nebudeme mať.

Tak sa vynára otázka, na čo?
To, že je najvyšší čas na zmenu?
Že je najvyšší čas na všetko?
Povedať, čo cítim?
Spraviť, čo som vždy chcel?
Ísť tam, kde ma ťahalo srdce?
Urobiť to, čo mi strach nikdy nedovolil?
Zariskovať, s vierou v dobro a dobrý koniec, či začiatok?

Alebo tie slová hovoria:
"Robte všetko naplno, s odvahou, vierou a s presvedčením a tak ako JA (Najvyšší) od Vás chcem, lebo neviete dňa ani hodiny."
"Buďte bdelí, majte olej v lampe, svieťte a očakávajte môj príchod, ktorý prinesie "súd" , požadovanie, zúčtovanie a teda zmenu ...."
Využime každú minútu na plno, teraz....

V tejto chvíli má už čas cenu zlata, raz ho už nebudeme mať a napriek tomu, že my ho budeme potrebovať i chcieť.

Možno zaznieva z neba cez detské ústa:
"Času bolo dosť! Ukáž, ako si ho využil? Na aký účel? Ako si s ním hospodáril? Čo je výsledkom tvojho snaženia, činnosti, respektíve, rezignácie, nechuti, strachu, paralýzy, nečinnosti a nezmeny po tak dlhom čase?

Musíme o všetko prísť?
Stratou blízkeho človeka, jeho odchodom, úmrtím, chorobou, aby sme došli k uvedomeniu a konaniu a niečo vo svojom živote zmenili a naštartovali sa? Uverili a bežali konaním za šťastím bez rozmyslu.

Musia prísť rany? Alebo nám postačia zvonivé slová z detských úst?
"Čas je drahokam!"
Na Lukáškove podnety, s Láskou Tatiana.

P.S: Maľba je Lukáškova. Nepripadá nám to, ako kométa ohlasujúca súd? Rozvrat, zvrat a zúčtovanie? Každý tam ide iným smerom? Niekto sa rúca, niekto osedlá hviezdu, niekto má vysielačku a chytá signál? Kladiem si otázku, či si uvedomujeme, že môžeme mať doma malých prorokov a nie je to len detská fantázia? A s týmto dieťaťom sa nikto na takéto témy nebaví. Mamička mi priniesla výkres, na Lukáškovo prianie, aby mi ho dala... a ja ho posielam do sveta, ako výzvu a ohlasovateľa pre nás všetkých, že je čas na..., lebo čas je drahokam.

Krásny dník s maximálnym využitím času na všetko čo ste si kedy priali.
Ďakujem Lukáškovi lebo aj vďaka nemu sme upozornení a verím, že dôjdeme k uvedomeniu.