TRPEZLIVOSŤ.

Dokážeme veriť? Máme skutočnú vieru? Dokážeme určité životné situácie naozaj s VIEROU odovzdať smerom hore? Dokážeme uveriť tomu, že sa deje tak, ako je to pre nás najlepšie? 

Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že až s odstupom času posúdime a reálne priznáme, že to zlé bolo na veľa vecí dobré. Ak sme pokorní pochopíme, že to čo sa nám deje nie je náhoda, ale sled udalostí, ktoré nás posúvajú a v nich rastieme po tej vnútornej stránke (samozrejme, len ak sa chceme učiť :-) ).

Priania sa nám vždy plnia, aj keď nie v časovom horizonte, ktorý my očakávame (alebo si predstavujeme). Často sa plnia po mesiacoch, niekedy i rokoch, kedy sme na to dávno zabudli, ale plnia sa. Takže dávajme veľký pozor na svoje túžby i chcenia, lebo sa dostavia vtedy, keď ich najmenej čakáme.

Ak hovoríme o túžbach a prianiach, ja osobne si myslím, že priania vyslovené hlavou a živené hlavou nemajú veľkú silu. 

Správny postup je nasledovný: najprv ma niečo napadne - je to spontánne - hlavou by som nič také nevymyslela, následne duša sníva, samozrejme nastáva boj, lebo hlava sa pokúša zrušiť radosť i sny J, potom túžba prechádza v chcenie, to v rozhodnutie a malo by to skončiť skutkom. 

Niekedy si prajeme veci, udalosti, ktoré nemôžeme ovplyvniť, čo môžeme ovplyvniť je, že spustíme udalosti, odovzdáme to do rúk Najvyššieho a cvičíme svoju trpezlivosť i vieru.

Čakanie je prípravou. Meňme svoj postoj a nebuďme netrpezliví, nekonajme zbrklo, prijímajme veci, udalosti i deje tak ako sú.

Prijmime - odovzdajme a pusťme. Až keď bude tá správna chvíľa, až keď budeme pripravení a o tom my nerozhodujeme J, až potom sa otvoria ďalšie dvere. 

Trpezlivosť sa vždy vypláca, dostávame za ňu veľkú odmenu.

Skúsme neznásilňovať udalosti a nechajme veci prirodzene plynúť.

S Láskou Tatiana